Vedel by si sa na začiatok predstaviť?
Volám sa Majo Kobetič a lovu kaprov sa venujem cez 20 rokov. Dlhé roky som sa zúčastňoval pretekov v love kaprov, ale momentálne je u mňa pretekanie skôr ojedinelé nakoľko všetok voľný čas mi zabralo organizovanie pretekov. Asi najväčším úspechom je pre mňa dvojnásobné víťazstvo na Zemplínskom kaprovi, nakoľko tento pretek považujem za jeden z najťažších v Európe.
Ako si sa dostal k organizovaniu kaprárskych pretekov?
Tu som skôr išiel ako tretí za chalanmi Peťom a Majom, keď sme začali organizovať pretek Šintava carp cup. V začiatkoch som im pri organizovaní skôr pomáhal a po 1. ročníku sa stala z nás trojica, ktorá začala mať veľké plány s organizovaním pretekov.
Veľa ľudí ťa vníma aj vďaka pretekom Šintava Carp Cup, ktoré sa už stali stálicou na našej scéne. Boli to práve tieto preteky, ktoré boli impulzom pre usporiadanie KCC?
Jasné tak ako som už spomenul ŠCC bol odrazovým mostíkom k preteku KCC. Na Šintave sme si chceli veľa vecí vyskúšať a dnes vidíme, že naša idea začať s menším pretekom a postupne sa rozvíjať bola správna.
Kedy a kde vznikla myšlienka usporiadať KCC?
Myšlienka zorganizovať KCC sa v našich hlavách prvý krát zrodila práve pri večerných debatách na Šintavskom preteku. Len pri rozprávaní ako by sme zorganizovali KCC mne osobne behali po tele zimomriavky a od tej chvíle sme vedeli, že raz príde ten deň kedy budeme stáť na zahajovacom ceremoniále KCC. Práve o tom boli emócie na prvom ročníku, kedy sme to po troch rokoch príprav konečne odpálili.
Ktorá časť organizovania pretekov ťa najviac napĺňa alebo baví?
Baví ma všetko, pretože to beriem ako svoje dieťa. Hlavne ma baví práca s médiami, ktorú mám počas preteku aj na starosti, ale zároveň ma vyslovene nebavia papierovačky a povolenia, ktoré sú nevyhnutné k tomuto preteku.
Aké výzvy si zaznamenal pri organizácii kaprárskych pretekov?
Pre mňa už len zorganizovať najväčší kaprársky pretek na Slovensku bola jedna veľká výzva a vôbec neľutujem, že som do toho s chalanmi išiel.Chceme všetci traja aby sa pretek KCC stal jedným z najlepších v Európe.
Aké hodnoty a princípy sa snažíš prenášať účastníkom prostredníctvom kaprárskych pretekov?
Tak ako som ja vždy uznával hodnoty, ktoré je potrebné dodržiavať na kaprárskych pretekoch, tak sa to aj ja snažím preniesť na pretekárov, ktorí sa pretekov zúčastňujú. Na akýchkoľvek pretekoch v love rýb by to malo byť o jednej veľkej partii rybárov, ktorá sa bude v plnej miere akceptovať, bude sa k sebe chovať v zmysle fair play a naozaj si každý jeden pretek užije naplno. V neposlednom rade som veľmi prísny k správaniu sa k rybám a celkovo k prírode.
Ako vnímaš vývoj kapráriny a kaprárskej komunity v posledných rokoch?
Toto je jedna z vecí, ktorá ma skutočne neteší. V posledných rokoch je to hlavne o značkách a porovnávaní kto je lepší a kto je ešte lepší kaprár. Stráca sa mi tu ten hlavný duch kapráriny a celkovo rybárstva, kedy by sme sa mali viac jeden druhého akceptovať, vedieť sa medzi sebou porozprávať o tom čo nás spája a to je lov kaprov.
Čo by si odkázal mladým rybárom?
Aby hneď od začiatku nemali potrebu začleňovať sa do tímov prestížnych značiek a nebolo ich prioritou aké tričko majú oblečené, ale naplno sa venovali hlavne lovu kaprov.
Máš nejaký sen ako organizátor?
Myslím, že poviem aj za chalanov, našim snom je aby všetci pretekári odchádzali z našich pretekov spokojní a radi sa vracali na ďalšie ročníky. A ešte takým našim malým snom je chytenie tej „30“ o ktorej sa aj v prvom ročníku toľko rozprávalo. Ale veríme, že to príde v tú správnu chvíľu.
Ako reaguješ na spätnú väzbu od účastníkov prvého ročníka KCC? Urobil si na základne nej nejaké zmeny?
Po prvom ročníku sme mali od pretekárov a aj od ľudí, ktorí pretek sledovali väčšinou pozitívne reakcie.Tá sledovanosť preteku bola fakt prekvapujúca. Tie negatívne, ktoré sme očakávali boli len ojedinelé. Do ďalšieho ročníka sme urobili pár zmien, ale myslím, že najväčšia a najočakávanejšia je zmena dĺžky sektorov v značnej časti priehrady. Ostatné zmeny si necháme ako prekvapenia.
Kedy si cítil najväčšiu radosť alebo hrdosť v spojitosti s prvým ročníkom KCC pretekov?
Pravdepodobne najväčšia radosť a hrdosť sa vo mne odohrala pri záverečnom ceromoniále keď nám dlhým potleskom celá sála vyjadrila poďakovanie. Vtedy sme mali všetci traja slzy v očiach.
Ako sa vyrovnávaš so stresom a tlakom spojeným s organizáciou pretekov?
Organizácia takýchto pretekov to so sebou prináša, ale vždy sa vieme s chalanmi podržať a potiahnuť jeden druhého. Tým, že nám na tom preteku tak záleží, myslím si, že stres a tlak budeme mať aj pri 10-tom ročníku KCC.
Čo by si chcel aby si účastníci vašich pretekov odniesli?
Hlavne spokojnosť a chuť zúčastniť sa aj nabudúce. Je jasné, že nie všetci môžu byť víťazi a na vode ako je Králová nie všetci chytia bodovanú rybu, ale s dobrým pocitom musia odchádzať všetci.
Je možnosť, že sa v niektorých budúcich ročníkov KCC objavíš aj na štartovacej listine?
Určite nie. Nie som zástancom aby usporiadatelia boli zároveň pretekármi.Nerobí to dobrú krv. Ja som svoju pretekársku kariéru na veľkých pretekoch už ukončil a momentálne si dám len zopár menších pretekov ročne. Užívam si momentálne skôr bežnú rybačku bez stresov z pretekania.
